Ranné kakao

Autor: Táňa Tomaškovičová | 19.11.2011 o 16:42 | (upravené 20.11.2011 o 13:11) Karma článku: 1,02 | Prečítané:  211x

Melódia budíka, kedysi moja obľúbená pieseň, mi ničí ušné bubienky. V pološere života beriem mobil do rúk a prekvapivo nájdem tlačidlo vypnúť. Vypnúť navždy. Pošliapať. Hodiť do rieky. Racionálne reagovať na fakt, že vzhľadom na to, že je streda, zazvoní i zajtra. To ale znamená, že ho môžem nechať zvoniť ešte 24 hodín. Dobrú noc.

 

Melódia budíka, kedysi moja obľúbená pieseň, mi ničí ušné bubienky. V pološere života beriem mobil do rúk a prekvapivo nájdem tlačidlo vypnúť. Vypnúť navždy. Pošliapať. Hodiť do rieky. Racionálne reagovať na fakt, že vzhľadom na to, že je streda, zazvoní i zajtra. To ale znamená, že ho môžem nechať zvoniť ešte 24 hodín. Dobrú noc.  V duchu si ešte zanadávam na myšlienkové pochody, pretože ma obrali o tri minúty spánku. O chvíľu však cítim jemné pohladenie na tvári. Svieži mužský parfum. Niečí pohľad na mne. A tieto vnemy sa ďalších 10 minút nemenia. Otec , budiaci ma ešte aj v mojich osemnástich rokoch, sedí pri mojej posteli oblečený len v pyžamových nohaviciach a čaká, kedy otvorím oči. A možno nie.  Moja myseľ už niekoľký mesiac namotáva pavučiny otcovho mozgu do svojho klbka. Tak ako on. Otváram oči a on nič nehovorí, len sa usmeje, pozrie na kakao s vianočkou, čo mám položené na stole, postaví sa a odchádza.

- Mám krásnu dcéru.

Zarezonuje mi  v ušiach ešte predtým, ako zatvorí dvere.

-          To je práve tá škoda.

Posadím sa, zjem raňajky, hodím na seba  vzdušné šaty, lebo počasie mi nič iné nedovoľuje a zídem dolu. Mama pije kávu. Popri tom umýva riad a popritom žehlí otcovi tú krásnu modrú košeľu. Popritom mi s úsmevom praje dobré ráno. Naprogramovaná. Je to fajn žena. Za celých 12 rokov mi desiatu nepripravila jedine vtedy, keď  som jej večer predtým povedala, že to je trápne. Krátko potom sa mi však priznala, že aj vtedy vstala o pol hodinu skôr, nachystala mi desiatu, zabalila do ozdobnej vreckovky, o 10 minút však vreckovku rozbalila a desiatu zjedla. To je hnev mojej mamy. Všetko robí perfektne, všetko stíha a na nič nezabúda. Má vždy dokonalý make up a punčošky sa jej roztrhnú len vtedy, keď má v kabelke náhradné. Účty platí vždy presne načas.  Na autobus čaká o 15 minút skôr, spraví 30 navlas rovnakých palaciniek a nenávidí pojem štipka soli.

-                 Kto, dopekla , vymýšľal tento sprostý recept ! Ako mám vedieť, aké mal prsty a koľko soli do nich nabral, kým mu koža nepodala signál, že práve toto je štipka?!  Vymyslím si vlastnú knihu receptov, v ktorej na 100 stranách nikto nenájde slová štipka, trochu a podľa chuti.

Toto je monológ, ktorý s otcom počúvame minimálne stokrát do mesiaca. Bez akejkoľvek  obmeny. Naprogramovaná.

O 15 minút už nasadám do auta s otcom.  V jeho aute sa cítim lepšie ako v maminom. Krajšie mu to vo vnútri vonia, počúva kvalitnejšiu hudbu , jazdí rýchlo, no bezpečne.  Akoby ma každé ráno unášal. Akoby.  Otec pustí hudbu, ja si odopnem bezpečnostný pás,  cítim sa uvoľnene, hýbem sa do rytmu . On sa však načiahne a pás mi zapne späť. Vonia krásne. Ako jeho auto, ako košele, ktoré ostávajú večer pohodené na stoličke, vonia mužsky.

-          MáM KRáSNU dcéru

-          Už si to ráno povedal

-                                         Ešte stále si to myslím

Auto zastaví, otec vyberie peňaženku, dá mi peniaze a povie, že cigarety mi škoda. Viem, veď ja to viem.  A s jednou nohou vonku  sa nakloním k nemu.

-A vieš čo, otec?

- Povedz mi

 

Na tvári vykúzlil ten svoj polovičatý úsmev. 40 ročný muž vo veľkom aute so skvelou vôňou. Počúval hudbu,  ktorá bola balzamom na moju dušu. Rozprával slovníkom, akému len málokto rozumel a bez metafory na perách sa nikam nepohol. Vedel rozprávať o všetkom a rozčuľovala ho ľudská hlúposť. Bol konzervatívny, no neuveriteľne vtipný. Robil mi raňajky a každý večer cvičil. Nikdy sa nikam neponáhľal, hovoril pomaly a s prestávkami. Mal hnedé vlasy a na pravej ruke tri šošovice zoraDené od najmenšej po najväčšiu. A bol sexy.

 

-Ľúbim ťa

- Aj ja ťa ľúbim, dievča

Pobozkala som ho a on pobozkal mňa. Vrátili sme si bozk.  Vystúpila som z auta a odkráčala k Andrejovi, ktorý ma čakal pred školou. Bol niečo ako  priateľ. Proste chalan, s ktorým som trávila prestávky v škole, milé stvorenie, čo mi vždy kupovalo kávu z automatu, pretože som nenávidela ten pocit, že na mňa niekto  pozerá, keď k nemu prechádzam. Bol to  polomuž, s ktorým som bolestivo prišla o panenstvo , človek, ktorého nenávidím, lebo ma ľúbi. Bol vôňa, ktorá ma dusila. No a predovšetkým teraz stál predo mnou a smial sa na tom, že sa mu zdalo, že sme sa s otcom bozkávali. Bol to človek, ktorý mi nevedomky otvoril oči. Opäť raz moja kedysi obľúbená pieseň, lebo každý signalizácia má rovnaký tón.

-                 Broskyňa je mámivá

-                 kúPIM tvoju voňavku Andrejovi

Ocko. Odoslať.  Triasla som sa viac, ako vždy v noci, keď je búrka. Cítila som sa ako tých 10 sekúnd, čo mi zaberú kroky od dverám k posteli v tmavej izbe.  Ako stotinu pred orgazmom.

Škola mi neprekážala. Rada som sa vzdelávala, cítila som sa tam fajn a aj spolužiaci boli fajn. A aj káva z automatu chutila neobyčajne dobre. A v bufete predávali melónové žuvačky a z okna bolo vidieť do pekárne.  A učiteľka slovenčiny vyzerala ako moja starká. V ten deň som však neuveriteľne chcela ísť domov.

O 15 tej ma čakal otec. Pozdravil ma a ja jeho tiež, chcela som sa usmiať, no neurobila som to. Vyzeral nahnevane a smutne, nevyzeral ako ten muž, čo vždy ráno štartuje auto, keď ma má odviesť do školy. Celú cestu bol ticho, iba pred domom mi povedal, že by chcel potešiť mamu a ušetriť ju od prípravy večere, že sa mám obliecť a mame povedať, že pokojne môže ísť na ten aerobik,  na ktorý sa už tak dlho chystá.  Brala som to ako milé, manželské gesto od neho a mama tiež. Bol vždy gentleman, slušne vychovaný a zdvorilý. No bol i mužom, ktorý voňal chuťou žiť.  Mama sa veľmi potešila a vtisla otcovi dievčenský bozk. Ja som šla do sprchy , po mne otec. Obliekla som si čierne šaty s čipkou a krásne lodičky, po ktorých obutí som sa vždy dva dni ospravedlňovala nohám za to, že ich tak týram. Otec mal džínsy a košeľu, ktorú som mu vyberala ja. Bledomodrú.

Mama vychádza v domu oblečená v čiernych legínach a tričku. Má veľký, no pekne tvarovaný zadok a rovné blond vlasy. Som jej úplný opak. Sopm nositeľkou 40 kíl a vlasy mám čierne.  Narodila som sa s hendými, otcovými, už v 12 ma však nesmierne rozčuľovalo, ak som samu seba NEVEDELa nájsť na hromadných fotkách zo školy.  Zatvorila som sa na školských toaletách a na hlavu, naozaj vtedy väčšinu na hlavu, som si natrela čiernu farbu. Jedno z najlepších rozhodnutí  môjho života. Pozhasínam všetky svetlá a posledná opúšťam dom, v ktorom cítiť vyprážaný syr, hranolčeky a škrečka Marwina.

 

Z rádia počuť nežné And I lost my head and and i'm caught in the middle, otec  ide prekvapivo pomaly, vonku je teplo a ja pozorujem svetielkujúce  okná.

-          Mám krásnu..

-          Dcéru, oco, viem, viem.

-          Spoločníčku na večer.

Do reštaurácie sme sa nedostali. Otec odstavil auto na mieste, kde chodia len srny a zaľúbení tínedžeri a odišiel si sadnúť na zadné sedadlo.

-                 Mám tu oriešky v čokoláde

-                 A ja na perách broskyňový lesk

Vyzula som si svoje trýzniteľské topánky a sadla si vedľa neho. Vrátil mi bozk z rána. A vrátil mi ho ešte raz.

-          Toto by sme nemali

-          Už ďalej tajiť pred sebou

 

And I never meant to cause you trouble....

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?