Kde končí nebo, začínaš ty

Autor: Táňa Tomaškovičová | 19.11.2011 o 16:53 | (upravené 20.11.2011 o 6:42) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  140x

Motýlí, čo prichádza vždy v šere rán a či vôec, len aby nevedomky svietil a pomaly sa otvorenými dverami zakráda do mojej kože a v hlučných melódiach môjho vílieho sveta nikdy neškodí, len ma hladí kosťami. Jasnefarebnú oblohu, po ktorej chodím A žiadna modrá už Nepríde.

 

Máš jamky, do ktorých ukladám

Všetko cenné, čo  žiadne oči nevidia.

Sny, s ktorými sa budila moja minulosť

Je noc

O chvíľu prídem po teba

Jasnefarebnú oblohu, po ktorej chodím

A žiadna modrá už

Nepríde.

 

Máš poklady, malé žuvačkové cukríky,

Ktoré schovávaš niekde medzi nosom

A zázrakom nad perami,

Mám rád všetko, čo robíš.

Tam,

Kde sa celá strácam, aby som bola

Nájdená.

 

Podávaš mi deku bez hmotnosti,

Prikryjem ťa, nech sa netrasieš,

ktorá žiari nehou a keď horí,

Horím s ňou najjemnejšia na svete,

Lebo len ty ju nosíš v zásuvke,

Ktorá sa otvára bez sily.

 

Nepoznáš žiadne hodiny

A ja sa v svete rada strácam

Prečo sa smeješ

Tebou

Veď sa predsa celý svet smeje

A s tebou sú hviezdy

Všetky najjasnejšie.

 

Niečo ako zajtra je príliš plytké,

Keď sa mi v očiach ligoce

Si úžasná,

Život,

Ktorý sa začína tam,

Kde končí nebo.

 

Hráš piesňami celého motýlieho sveta

A v ňom krídla sú priťažké,

Lebo stav beztiaže by s tiažou neťažil,

Niečo ti chcem ukázať,

Keď ešte stále pri mne dýchaš.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zdravotná sestra odišla do Švédska. Bola som preťažená, hovorí

Sestry by mali by zarábať aspoň tisíc eur v čistom, aby neodchádzali do zahraničia, hovorí zdravotná sestra LUCIA ZAVADANOVÁ.


Už ste čítali?