Musíme lastovičkám odpustiť, len sa boja pocitov

Autor: Táňa Tomaškovičová | 25.11.2011 o 21:34 | (upravené 25.11.2011 o 21:43) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  131x

Prihovoril a neodišiel. Bol milý a smiešny, bol rozkošný, bol 14 ročný chlapec, s ktorým som sa držala za ruku na základnej škole. A nevedel, aké by malo byť bytie dospelým a nevedel, ako by mal asi pozrieť, aby vzbudzoval vo mne pocit, že je najmužnejším na svete  , a ja som preto nechcela ísť cikať. Čo. Veď ja som nechcela ani dýchať navyše, ani hlavou točiť. Lebo on sa smial a bol nervózny a bol najdetskejším mužom na svete a keby som ja v sebe všetky strachy z vážnych nemala, tak by moje predstavy o tom, ako ho vytiahnem von sa premenili na reálne neobrázky a viac by ho nik nenašiel.

 

Pozerám do zrkadla už niekoľko hodín. Naozaj. A obliekam si všetko, čo som si obliekala, keď som sa nečervenala, keď na mňa pozerali, keď som sa nebála, že mi niekto uvidí zadok a predstavujem si, ako som vyzerala. Úzke šaty, lícenka, make up,  upravené vlasy, elegantné topánky...to som prešla už dlhú cestu.

Teraz mám na sebe sivú mikinu uprosenú od nejakého chlapca, ktorému pristala podľa všetkých mojich výpočtov menej ako mne. A sukienku. Čiernu, polodlhú akúsi , veľmi moju. A cítim sa skvelo, keď mi pod uši nespadne ani vlások . Úpravovovlasový rýchly švih rukou, absolútne rozosmiatie sa, cukrík, dva cukríky, keby som sa veľmi nudila. Čau spánok, ja ťa dnes nestretnem. Zatvorím za sebou dvere.

A bez romantických predrozprávočiek sa mi pred očami nakreslilo niečo rozkošné. Tak milo a veľmi nešikovné k tomuto svetu a možno len moji oči tak hľadia na muža, čo sa tu motá. Dobre. Točí sa celkom zámerne a páči sa mu tá slečna, na ktorej som sa ja pred chvíľou celkom slušne bavila. No, čoby bavila, videla som v nej seba kedysi.

Takže podľa všetkých mojich predpokladov a myšlienkových bludísk by som sa mu teraz mohla ukázať s veľkým formátom svojej fotku spred roka a stal by sa z nás krásny pár. Môj nadhľad je skôr tragikomický. A vlastne mi je ľúto, že muži, čo sa mi zdajú milí sú na také, ktoré nie sú na milých. Totiž, keď som sa postavila pred zrkadlo a skúšala som si zvodne oblízať spodnú peru a potom vystaviť jeho očiam svoju šiju a tváriť sa zraniteľne, vznikla z toho veľmi kvalitná one man show.

A potom sa pozdraví so slečnou a kráča ku mne. Tak milo sa smeje a tá jamka, ktorá samu robí na mieste, kde nikomu inému na svete, ma hypnotizuje ako môj niekdajší psychiater, ktorý sa prepil k smrti. A hladím si koleno, keď sa zrazu tak veľmi spoznávam. Keď si chystám odpovede a neviem, čo s druhou rukou, keď chcem začať písať akúsi naliehavú správu. Joj, či sa mi i vlasy triasli a tancovali do rytmu jeho krokov, kým sa mi prihovoril.

Prihovoril a neodišiel. Bol milý a smiešny, bol rozkošný, bol 14 ročný chlapec, s ktorým som sa držala za ruku na základnej škole. A nevedel, aké by malo byť bytie dospelým a nevedel, ako by mal asi pozrieť, aby vzbudzoval vo mne pocit, že je najmužnejším na svete  , a ja som preto nechcela ísť cikať. Čo. Veď ja som nechcela ani dýchať navyše, ani hlavou točiť. Lebo on sa smial a bol nervózny a bol najdetskejším mužom na svete a keby som ja v sebe všetky strachy z vážnych nemala, tak by moje predstavy o tom, ako ho vytiahnem von sa premenili na reálne neobrázky a viac by ho nik nenašiel.

Bol so mnou celý večer a ja som mu rozprávala o dúhach a o tom, ako sa na nich tancuje. Vyhodila som všetky tie úzke šaty a topánbky na opätkoch do koša a spálila, lebo takto to bolo krásnejšie ako najkrajšie vo vesmíre a ja som nemala ani najmenšiu chuť prestať cítiť cukrovú vatu na mojom predlaktí. Vždy si ho navoniam, nech potom viem dýchať, keď mi je clivo a priúzko.

On to zistil a vždy mi ho voňal tiež. Vždy, kým vždy prichádzal, aby rozdával zo svojho preživého pokladu. Ľudskosť, tú som mu hrýzla z pier a pomaly, svojimi perami dostala niekam do žíl, do najtajnejšej komory ich tajností.  Bol najbližším vtedy, keď som ho prinútila zastaviť auto, vyzutá som vyskočila z auta a sledovala malú veveričku, čo  mi šibalsky pritancovala pred  oči a on mi potom navliekal ponožky na bosé nohy a pýtal sa, čo mi povedala.  Chcela som ho naučiť tancovať so mnou pomedzi stoličky v reštaurácii a on, kráčajúc pomalšie ako pomaly a smejúc sa popod tú láskovú jamôčku, učil sa to, hoc hral sa nebyť študentom. Uhm. A keď mu nešli tieto hry- hračky s vážnosťou, tak som sa veľmi smiala a on sa opäť tak usmieval, že by som mu zjedla nosík a nikdy nevrátila.

A udieral mi do prstíkov svojím citom, keď som vystrela ruku a vytrčila dlaň ku vzduchu,  či ma zabalí do šatky. Raz, dva, do sto, pomaly narátaval a ja som mu menovala strachy, kým sa ma dotkol . Dieťa sa učí chodiť a ked blízko cíti bezpečie, rýchlo sa rozbehne. Bol taký rozprávkový, keď sa ma oči pýtali, či vôbec môže položiť svoj dych na môj krk .

Bol intenzívny tichý . Vždy okrem teraz.

Teraz proste odišiel a ja škrabem nechtami do steny na svojom chrbte, nedokážem do seba vpiť všetky úsmevy bez toho, aby mi nezačal vytekať zo všetkých tajných komôr, no bezo mňa. Ležím v posteli a svetu sa smejem do očí, lebo milujem pocit, že vyhrávam svojím hnevom, svojou bezmocnocťou sa hojdám nad celým ľudstvom. Verím na dúhy a dúhy končia iba tým, ktorí sa boja dní potom, keď majú odísť. Viem si spraviť čaj a piť ho, no necítim žiadnu chuť, iba obrázky, čo vytvárajú neumyté mastné škvrny s ami vytvára na nose. Vlasy sa mi zauzlili, mám v nich každý milimeter motýlích brušiek prstov a teraz ja, ja mám v očiach otázky, kam  odchádzajú všetky princezné s princmi, keď sa dočíta a zhasne sa televízor. Keď priletí lastovička k môjmu oknu, aby ma pozdravila, prečo sa bojí, keď ju hladím. A bojí sa?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?