Malá

Autor: Táňa Tomaškovičová | 8.12.2011 o 8:40 | (upravené 8.12.2011 o 8:46) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  139x

-          Aha, tá je moja -          Ukáž, ktorá -          Tu, aha, táto, tá sa na mňa pekne usmieva A ty povieš, že sa usmievam krajšie. Zoberieme moju vločku a kráčame ďalej. A ony padnú znova, potom prestanú a ostanú mi hlave. Na topánkach, na nose a na lícach.

 

Hovoria mi Malá a ja ňou som. S tebou smiem. Vonku sneží a keby si tu bol, stál by si vonku, kým by si so mnou nespravil v snehu anjela. Usmial by si sa hned potom, akoby si si ponadával na zimu. Sneh leží na jarných trávach. Na prázdninových lúkach, na sivých, zahmlených ránach. Leží a ešte padá, kým sa v ňom točím a na noštek zbieram vločky.

-        -  Aha, tá je moja

-          -Ukáž, ktorá

-          -Tu, aha, táto, tá sa na mňa pekne usmieva

A ty povieš, že sa usmievam krajšie. Zoberieme moju vločku a kráčame ďalej. A ony padnú znova, potom prestanú a ostanú mi hlave. Na topánkach, na nose a na lícach. V byte voňajúcom novotou sa potom roztopí na mojom krku, sleduješ ju, kým nezíde, celú jej cestu, zákruty, jamôčky, prekážky a pritom vyzeráš tak detsky.

A možno mi chytíš ruku, ja sa celá zobudím a potom zaspím, lebo tak je to v poriadku. Otváram dvere. Možno príde zlodej a možno prídu podomoví obchodníci. Ponúknu mi dúhy na chvíľu a neskôr budú za ne chcieť peniaze. Ja zaplatím a dúhy zmiznú.  Príde dievčatko, čo zbiera použité baterky. Ja budem hľadať v najposlednejších komôrkach, lebo viem, že niekde sú, niekde predsa. Nemohli sa stratiť, len sa boja, že zmenia pôsobisko. Možno jej ich nakoniec dám úplne všetky a ona sa mi odplatí úsmevom z cukrovej vaty. Zatvorím dvere a žijem z jej slnka.

Tam si, tam niekde, kam som dlho nevstúpila, lebo sopka je stále živá. Keď túžim zažiť ohňostroje, stúpim a čakám i nášľapné míny, lebo keď tu nebudú, budeš sa usmievať a tvoje ruky sa nazvú mojím menom.

Smieme byť i sladkými , i smiešnymi. Ja ťa môžem biť po ruke a ty pokojne piť pivo. Nosím vo vrecku  cukríky a ty ich budeš so mnou papať, lebo chceš byť všetkým, čím voniam, keď sa ku mne nakloníš.

Si ako na kolotoči, pri otváraní hračky v čokoládovom vajíčku, keď sa ku mne blížiš a ja sa veľmi škerím, lebo sa strach mieša s nehou a šťastím, s úsmevmi a farbami, v palete krásnych chvíľ.

-Vieš, mne hovoria Malá a z toho sa nedá vyrásť.

-         - Asi ťa teda ľúbim

-          -Asi si pako

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?