Ranné kakao 2.

Autor: Táňa Tomaškovičová | 9.12.2011 o 18:41 | (upravené 9.12.2011 o 18:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  138x

-          Nechcem  sa tváriť, povedala som  do ticha príchodu -          Ja nechcem klamať tiež -          A neklameme seba? Pobozkal ma -          Ona nás ľúbi, oci. Ľúbim ťa, Tomi.

 

Ocko. Odoslať.  Triasla som sa viac, ako vždy v noci, keď je búrka. Cítila som sa ako tých 10 sekúnd, čo mi zaberú kroky od dverám k posteli v tmavej izbe.  Ako stotinu pred orgazmom.

Škola mi neprekážala. Rada som sa vzdelávala, cítila som sa tma fajn a aj spolužiaci boli fajn. A aj káva z automatu chutila neobyčajne dobre. A v bufete predávali melónové žuvačky a z okna bolo vidieť do pekárne.  A učiteľka slovenčiny vyzerala ako moja starká. V ten deň som však neuveriteľne chcela ísť domov.

O 15 tej ma čakal otec. Pozdravil ma a ja jeho tiež, chcela som sa usmiať, no neurobila som to. Vyzeral nahnevane a smutne, nevyzeral ako ten muž, čo vždy ráno štartuje auto, keď ma má odviesť do školy. Celú cestu bol ticho, iba pred domom mi povedal, že by chcel potešiť mamu a ušetriť ju od prípravy večere, že sa mám obliecť a mame povedať, že pokojne môže ísť na ten aerobik,  na ktorý sa už tak dlho chystá.  Brala som to ako milé, manželské gesto od neho a mama tiež. Bol vždy gentleman, slušne vychovaný a zdvorilý. No bol i mužom, ktorý voňal chuťou žiť.  Mama sa veľmi potešila a vtisla otcovi dievčenský bozk. Ja som šla do sprchy , po mne otec. Obliekla som si čierne šaty s čipkou a krásne lodičky, po ktorých obutí som sa vždy dva dni ospravedlňovala nohám za to, že ich tak týram. Otec mal džínsy a košeľu, ktorú som mu vyberala ja. Bledomodrú.

Mama vychádza v domu oblečená v čiernych legínach a tričku. Má veľký, no pekne tvarovaný zadok a rovné blond vlasy. Som jej úplný opak. Sopm nositeľkou 40 kíl a vlasy mám čierne.  Narodila som sa s hendými, otcovými, už v 12 ma však nesmierne rozčuľovalo, ak som samu seba NEVEDELa nájsť na hromadných fotkách zo školy.  Zatvorila som sa na školských toaletách a na hlavu, naozaj vtedy väčšinu na hlavu, som si natrela čiernu farbu. Jedno z najlepších rozhodnutí  môjho života. Pozhasínam všetky svetlá a posledná opúšťam dom, v ktorom cítiť vyprážaný syr, hranolčeky a škrečka Marwina.

 

Z rádia počuť nežné And I lost my head and and i'm caught in the middle, otec  ide prekvapivo pomaly, vonku je teplo a ja pozorujem svetielkujúce  okná.

-          Mám krásnu..

-          Dcéru, oco, viem, viem.

-          Spoločníčku na večer.

-                 Do reštaurácie sme sa nedostali. Otec odstavil auto na mieste, kde chodia len srny a zaľúbení tínedžeri a odišiel si sadnúť na zadné sedadlo.

-                 Mám tu oriešky v čokoláde

-                 A ja na perách broskyňový lesk

Vyzula som si svoje trýzniteľské topánky a sadla si vedľa neho. Vrátil mi bozk z rána. A vrátil mi ho ešte raz.

-          Toto by sme nemali

-          Už ďalej tajiť pred sebou

 

And I never meant to cause you trouble....

 

Bozkával ma ako muž zo všetkých mojich snov. Vždy som si predstavovala práve takúto lásku. Takú, ktorej fyzické prejavy budú nežné a v očiach, v srdci, na tele mi vytvoria obrázky , ktoré zo seba nebudem chcieť zmyť.

Nie som tým dievčaťom, ktoré sa chvelo, keď sa ho dotkol akýkoľvek chlapec a rozmýšľalo nad útekom pred tými, čo neberú ohľad. Nemohla som im začať vysvetľovať, že mám odpor voči všetkému, čo kričí zvieracím pudom, že sa cítim stiesnene, že mám pocit, že po ich orgazme sa už nikdy nestretnú naše nosy. Nechcela som pôsobiť ako vydesené mačiatko, čo nevie, kam skôr stúpiť.

Som ženou, ktorá si užíva každý jeden pohľad. Ktorá v tme presne vie, ako sa ligocú jeho oči. Mohla som byť i dievčatkom, i baletkou, i ženou v opätkoch, mohla som mať dokonalý make up a mohla som byť práve zobudená. Poznal ma všade. Všade a vždy. Vedel, kde mám záhyby, ktoré nenávidím, vedel, že ak pritisnem nos k jeho šiji, budem v raji a on sa ani nepohne, lebo z neho lietam. A ja som sama vystrela ruku a začala sa ho dotýkať. Nebála som sa, že mu niečo bude nepríjemné, nebála som sa, že sa zrazu postaví , naštartuje , odvezie ma domov a viac ma nebude poznať. Bola som si istá. Istá tým, že príde znovu a znovu. Že keď mi nezavolá v stredu, zavolá niekedy, niekedy určite.  Mohla som si odviazať mašľu obáv, mohla som ho pustiť, mohla som hovoriť hlúpe slová a nerozmýšľať, či sa ho náhodou nedotknú.

Lebo on tam sedel a sedel pre mňa. Predstavoval istotu, že zajtra, keď  sa zobudím, nebudem sa cítiť podlo, slabo, zranene a zraniteľne. Predstavoval istotu.

Obaja sme ale potajme sledovali čas,  každý z nás vedel, že do desiatej musíme byť doma, lebo sa mama začne báť.

Mama.

Pred desiatou sme sa teda vrátili.

-          Nechcem  sa tváriť, povedala som  do ticha príchodu

-          Ja nechcem klamať tiež

-          A neklameme seba?

Pobozkal ma

-          Ona nás ľúbi, oci. Ľúbim ťa, Tomi.

-          Tak nám ešte jedna láska ostane, Nani.

Keď sme prišli, mama sa spýtala, či sme mali fajn večer. Obaja sme odpovedali, že áno. Potom som sa ospravedlnila a odišla spať.

A po prebudení som nemusela skrývať svoje oči za perinu, keď tam stál. Nevadilo, že hrali všetkými farbami. Opäť tu sedí a krásne sa usmieva, pozerá sa, keď pijem kakao a drží mi pri tom jednu ruku.

- Mám krásne dievča.

Rozplačem sa, no pri pohľade na jeho stále detské líca som rozhodnutá budovať naše šťastie mimo našej rodiny.

-          Čo si pipi? Neplač, obleč sa, dnes ideme na výlet.

-          Musím ísť do školy

-          Musíš sa len usmievať . Celý deň. Bez prestávky.

-          Uhm

O pol hodinu už sedím v aute svojho muža. Tomáša, ktorý ma ráno budí a nosí mi kakao a potom pozerá, ako ho pijem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?