O Filipovi a živote, čo vzal

Autor: Táňa Tomaškovičová | 10.9.2013 o 21:12 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  101x

Videla som s ním snáď stovky hotelov, tichých, vzdialených, zahraničných, luxusných, nebezpečných miest, krajín. Stále sme cestovali , stále som si mala ísť niečo kúpiť, keď on telefonoval či sa s niekym stretával a pre mňa to bol môj záhadný vplyvný a zaneprázdnený muž, ktorý prívlastok môj nechcel a nikdy nesmel počuť.

 

Išla som práve z hotelového fitka,ktoré vlastní jeden môj známy, keď som sa stretla s Filipom. Mojou platonickou láskou z ôsmej triedy. Keď ma uvidel , hrubo vyslovil moje meno a keď som sa otočila, snažila som sa len akokoľvek skryť svoje rozpaky z toho, ako dnes vyzerá. Býval to vždyupravený cukrík v ružovom tričku, ktorý sa milo usmieval, málo hovoril a dievčatá ho milovali. Ženy ho milujú aj dnes, tým som si istá. To bola však jediná vec, ktorá sa nezmenila. Bol vysoký, vypracovaný, jeho milý úsmev sa zmenil na dychberúci , na rukách mal hodinky, o ktorých sa ženám sníva. kEĎ SOM K NEMU KRáčALA, HANBILa som sa za to ako vyzerám, chcela som ho však vidieť. Vždy to je tak, že sa s bývalými detskými láskami stretávame a zopár minút sa usmievame na príhodách z bunkrov, stanovačiek, zo školských výletov, na prvej puse...
Bola som zvyknutá ľudí objať, keď mi boli akýmsi spôsobom blízky, no on povedal len čau a dalej na mňa pozeral. Vždy , keď som nervózna, som nepríjemnejšia ako bežne , jemu to však zjavne vyhovovalo. Zopárkrát sa zasmial na tom, ako vyzerám a potom povedal, že sa ešte stretneme a odišiel. Otočila som sa a videla ho, ako nastupuje do svojho auta a bolo mi jasné, že zo sedačiek denne čistí rúž inej značky.
Tento hotel bol snád najzahrabanejší zo zahrabaných, čakala som na kamarátku asi pol hodinu, kým sa tam dostala. Možno prve preto sem chodievajú všetky tváre z telky, lebo ich tu ni nenájde. Počas čakania mi pípla správa. Bol to Filip, ktorý si 10 minút po našom stretnutí po rokoch zohnal moje číslo. Usmiala som sa a odpísala, že áno, zajtra mám voľno celý deň.
Lenže keď prišlo zajtra, čakala som slušných párhodín na telefóne a nič, potom som sa obliekla, namaľovala a nič, potom som si spravila kávu a o pol 11 večer mi zavolal, že o chvíľu príde po mňa.
Bola som nervózna, hoci som ho poznala dlhé roky, vyzeral inak, správal sa inak a zjavne i inak žil. Išli sme tam, kde sme sa deň predtým stretli. Bola som tvrdá, nevideli sme sa už dlhú dobu a on bol prekvapený, že nie som to tiché a milé dievča ako kedysi. Krútil hlavou a nespoznával ma.
Vysvetlila som mu, že plytvať cukrom nie je zdravé a on sa občas sexy usmial a občas nehovoril nič, občas telefonoval a vychádzal von,keď som mala prázdny pohár, pýtal sa, či chcem další.
- chceš ma
- stále si vtipný
- Vidím to, chceš ma , len to nepovieš, lebo to sa nerobí
Mal pravdu, pozerajúc na pekne opáleného chlapa, ktorý bol sexi ešte aj keď telefonoval, chlapa, ktorý ma zdanlivo ignoroval, pritom vždy strážil môj pohár, moje pohodlie, na chlapa, ktorý voňal ako orgazmus, chcela som ho.
Prišla som domov o tretej ráno a chcela som, aby mi napísal ako každý ...že mu bolo skvelo, že som krásna a chce ma znovu vidieť. A ja, z rozmaru a z nudy by som napísala : keď budem mať čas.
Ale on to nespravil , nepsravil to ani na druhý deň a nespravil to ani o týždeň, len mi o dva týždne zavolal, nech sa pripravím,že príde po mňa o hodinu. Z hodiny boli tri hodiny, no ja som sa nehnevala. Chcela som toho chlaa ako nikoho iného, chcela som mu ukázať, že nie som to dievčatko, čo kedysi poznal, chcela som, aby ma chcel, aby zo mňa nevedel spustiť oči ako všetci ostatní, aby som to mala pevne v rukách...tak ako mal on v rukách moje prsia, moje boky, celú mňa o pár hodín neskôr v hotelovej izbe. Žiadne pomaly, postupne, hanblivo, ale rýchlo bez citu, no s vášňou a túžbou, silou, s nedočkavosťou, mala som sex, v ktorom sú bozky zbytočné. bez opýtania, bez dovolenia si ma vzal, patrila som mu ako malé dievčatko, ako to dievčatko, ktoré poznal kedysi a bol si tým istý, bolo mu to jasné.
- Vedel som to. že ma chceš.
Nepovedala som nič, no mal pravdu. Zaľúbila som sa do jeho studených dotykov a pichľavých slov a ešte väčšmi som milovala niektoréjeho slabé chvíľky, keď hovoril, že miusím vedieť, ako to všetko myslí o pár týždňov aj to, že hovoril, že je môj chlap, že keď sa ma iný dotkne, zabije ho.
Rešpektovala som ho, bla som sa jeho zlého pohľadu, a preto som nerobila veci, ktoré by ho hnevali. Nikdy som nevedela, kedy príde a tak som si nemohla robiť plány, no keď sa ozval, že o chvíľu príde, usmiala som sa a so vzrušením si dala parfum na miesto, ktoré miloval, miesto, ktoré mi najviac bozkával.
Videla som s ním snáď stovky hotelov, tichých, vzdialených, zahraničných, luxusných, nebezpečných miest, krajín. Stále sme cestovali , stále som si mala ísť niečo kúpiť, keď on telefonoval či sa s niekym stretával a pre mňa to bol môj záhadný vplyvný a zaneprázdnený muž, ktorý prívlastok môj nechcel a nikdy nesmel počuť.
Vždy mi pripomínal, aby som tým svojim trápnym kamartkam o ňom nerozprávala, že nepotrebuje, aby sa histerky rozplývali a ja som milovala, ako veľmi nad vecou bol, ako si( to som si myslela užíval život, ktorý bol obmkedzený na pár vecí a jednou z nich som bola ja.
Mal vlastný byt, ja som bývala u mamy, nikdy sme však neboli u neho alebo u nás, spali sme vždy inom hoteli a izbu, ktorá nám bola najsympatickejšia, sme volali domov.
Vyhovoval mi život s ním. ( Hoci snád ani nikdy nezačal) Cez deň sme mali svoje aktivity, svoje životy a v noci seba. Aspoň som si to myslela, kým jeho auto, ktoré som si vzala len na chvíľu, niekto nesledoval. Filip vtedy spal a ja som šla s kamarátkou na kávu.
Keď som otvorila dvere hotelovej izby, cel ustráchaná mu hovorial, že ma niekto sledoval, zareagoval tak, že už vtedy sa mi mala rozsvietiť kontrolka
- Doriti, oľkokrát som ti hovoril, aby si d toho auta nesadala, koľkokrát sa ťa mám pýtať, aké ti mám kúpiť auto, aby si, kurva, nemala chuť sadať do môjho. Si asi fakt jebnutá.
Potom vzal telefón a odišiel dalej, aby som ho nepočula. Rozplakala som sa a odišla do sprchy. Prišiel za mnou, smial sa a povýšenecky sa pýtal, prečo sa hnevm, či som krava ako tie moje kamarátky . Nikdy som neplakala pre chlapa, nikdy som neplakala pred Filipom, bolo mi jedno, s kým sa streával, tak, ako jemu bolo jedno, s kým trávim čas ja, nedávali sme si žiadne pravidlá, boli sme spolu, lebo nám bolo fajn a nemienili sme to meniť, ale plakala som vždy, keď som sa bála. Rozprával na mňa a ja som nehovorila nič, iba som sa upokojovala, že to auto ma určite nesledovalo. Slzy sa miešali s mydlom, ktoré som na sebe mala, Filip sa vyzliekol a vošiel za mnou do sprchy
-Si malá, maličká a vôbec nevieš
- Neviem čo?
neodpovedal
- Neviem čo, Filip?
Neodpovedal a ja som nenaliehala, umlčal ma bozkami, dotykmi, silou, tentokrát však oveľa väčšou silou ako inokedy a môj plač skončil hlasným stonom. Filip vedel, čo milujem. Fyzicky.
Nestihol zaregistrovať, kedy som ho začala milovať, že už som nebola tá , ktorá vzťahy nerieši, tá, ktorá s amu páčila. znežnela som. Znežnela som pri každom pohľade na jeho nedbalý úsmev, milovala som pozerať na to, ako vstááva z postele a ide fajčiť , čoraz viac som pozorovala, ako odchádzal vybavovať svoj biznis a hoci ma to čoraz viac zaujímalo, nikdy som sa nepýtala, cítila som, že to nesmiem.
Jedného dňa mi zavolala mama a mala v hlase strach a hnev a rozzúrenie.
- Boli tu policajti a pýtali sa, či poznám Filipa. A povedala som, že áno a že ste sa asi išli najesť do toho Martinovho hotela, vieš, tam, kde je fitko.
Keď som to povedala Filipovi, stalo sa z neho rozzúrené zviera. Vzal do ruky telefón, objednal mi ešte pohár vína , hodil na stól peniaze a potom asi tri hodiny telefonoval, fajčiť a prechádzal sa , potom prišlo po neho auto, ja som odišla do izby a on sa vrátil o pol šiestej ráno, položil na stôl letenky a oznámil mi, že odchádzame na dovolenku.
Bála som sa ho . Bála, hoci mne nikdy neublížil, bola som si istá tým, že je v ňom zlo. Milovala som ho. Milovala som, ako si ma bral, ako mi dával najavo, že mu patrím, stratila som pre neho hlavu, do práce chodila len preto, aby som na ňom nemusela byť závislá, aby som pomáhala mame, on mi však dval oveľa viac.
Mama ho nenávidela, no nepoznala Filipa, ktorý mi po nociach šepkal do ucha, že som sexy ženská, že takej, ako som ja niet, že už ho nebavia všetky tie ženy, čo stretáva vonku, že je môj. že je môj to, že je MôJ A JA JEHO opakoval intenzívnejšie vždy vtedy, keď sa stalo niečo, čo v ňom vzbudilo hnev, strach, zalarmovalo jeho sily.
A tak som odišla do zahraničia s chlapom,ktorému by som sa rozdala len pre tých pár minút nehy každý týždeň.
Dovolenka nebola bežným relaxačným týždňom. Keď sme prišli, musela som si vypnúť mobil, vraj, aby nás nikto nerušil . prenajali sme si byt, prvé dni sme len chodili po nákupoch a ja som si denne nosila v taškách desiatky nových šiat, topánok, všetkého, čo mi videl na očiach, lebo ma vraj miloval vidieť šťastnú.( Miloval vidieť, že som na ňom závislá, že m všetko vo svojich rukách). Z týždňa boli dva a potom mesiac a potom dva. Nekontaktovala som sa s mamou, o prácu som celkom určite prišla, žiadne peniaze neboli moje a zarobené, keď Filip, ako on vravel, pracoval, míňala som tie jeho. Bol však celé týždne čas viac môj ako hockedy predtým. Milovali sme sa na pláži, na výletoch, na ktoré sme chodili,bral si ma v posteli, v kuchyni. Bral si odo mňa energiu a ja som mu ju dávala. bola som jeho telom, dušou, môj život bol jeho a jeho život mi bol cudzí, vzdialený , zahmlený a nejasný. Po mesiaci však viac telefonoval a čorazu menej MA BOZKVAL, NA VýLETY SOM CHODIla sama , znova sme odchádzali do nového bytu a potom do iného mesta a do inej krajiny.
Už som vedela, že to nie je bezpečný chlap, moje kroky po meste nikdy neboli len mojimi, cítila som za sebou vždy niekoho, keď som bola v aute, keď som odomykala byt, keď som ležala na pláži a ked mi zazvonil telefón, že nemôžem teraz prísť domov, že mám len zjsť do tej a tej uličky a tam ma bude čakať auto, len nemm hovoriť, kde a s kým bývam, že sanemám otáčať, až vtedy mi zablikala kontrolka. A vtedy, keď Filip v noci, mysliac si, že spím, schovával zbraň do svojej zásuvky, mala som už napoly zbalený kufor .
Po nociach, keď on pracoval, ja som vybavovala letenky a veci potrebné na odlet. Po každom rozhovore s každým z okolia, kto musel môj odchod kryť, som vliezla do sprchy a plakala som.
Keď mi naposledy volal na moje zahraničné číslo, povedala som, že sedím v bare pri pláži, že je všetko v poriadku a že som si kúpila nové prádlo a teším sa, keď mu honukážem a on ma pomiluje. Miloval to. Vtedy som však už stála urevaná na letisku.
A o chvíľu už sedela v lietadle a čakala na odlet, ktorý mohol znamenať hocčo. Bála som sa o seba, no najviac som sa bála o neho. Milovala som ho.
Milovala som, ako sa usmieval, len keď bola tma a on si myslel, že ho nevididím. Milovala som mu patriť,milovala som, ako mu hovoril, že som sexy a dával mi to najavo, ako ma pevne držal za ruku, ako drsne ma bozkával a ako nežne mi potom bozkával prsia. milovala som jazdu s ním v aute, milovala som, keď mi dával do hotela nosiť kvety, milovala som, že vedel, čo rada jem a vždy mi to doprial, milovala som, že som bola jeho, celá a jeho príliš.
Teraz som už tri mesiace opäť na Slovensku a neviem o ňom nič. S mamou sme sa presťahovali a za peniaze, ktorých mi dal viac ako dosť, sme si kúpili nový byt . O starú prácu som prišla, mm však novú. Večer, keď prídem domov, pijeme s mamou víno a rozprávame sa o všetkom, len nie o uplynulom roku, lebo vtedy mi zvlhnú oči a roztrasiem sa. Roztrasiem sa aj vždy vtedy, keď idem s kamarátkami von a ešte stále mám pocit, že nejdem sama. Bojím sa o seba...Ešte stále sa viac bojím o neho. Milujem toho chlapa, ktorý ma vlastnil tak, že mi zo mňa nič nenechal. Milujem Filipa.

Zobudila som na to, že mi prstom prechádza od šije, cez prsia až po bedrá. Nadýchla som sa, na chvíľu sa chvela, vzdychla, cítila jeho vôňu a keď som sa otočila, aby som ho pobozkala a pritisla k nemu svoje nahé telo, nebol tu. Ešte raz som zatvorila oči, ešte raz sa nadýchla, otvorila ich a on tu nie je. Dotýkam sa seba tak, ako to robil on, privádzam ho sem, dýcha mi do ucha, ryje mi do chrbta nechtami, pevne ma drží, bozkáva ma, dotýka sa, berie si ma a keď skončí, môj hlasný vzdych plynule prejde do neutíchajúceho plaču, lebo už je to pol roka, čo tu Filip nie je.

Je to pol roka, čo som zmizla bez slova, len aby som sa bránila, len aby som zachránila svoj život. Bez neho. Občas, keď kráčam ulicami, keď pijem víno, ktorým ma rozmaznával, keď počujem hrubý hlas, vlastne skoro vždy, predstavujem si, že sa zrazu predo mnou objaví, že bude živý a zdravý a opäť budem jeho ženskou, chcem sa ho dotknúť, chcem mať od jeho necitlivosti v posteli zase modriny, ak to je podmienka, s ktorou sa mi dá, s ktorou mi ho svet dá. Nech len povie, že sa mi nič nestane, že budeme obaja v poriadku, že už nebudem mať pocit hlavne nenápadne blízko svojmu telu, že pôjdeme na výlet do Toskánska a potom zase do Londýna, že si zo mňa zase vystrelí a pošle mi do izby striptérku, nech len príde, nemusí sa ospravedlňovať, nech žije ...

Hovorila som pár dní dozadu



Dnes som stretla Matúša, jeho kamarta, ktorý po mňa posielal taík, keď Filip práve nemohol, kamaráta, ktorý so mnou chodil na obed, keď Filip pracoval, kamaráta, s ktorého frajerkou bol Filip, keď on nemohol, Matúša, ktorého frajerka trávila čas s Filipom, keĎ on pracoval. Riešili spolu svoju prácu a tak sme my dve chodievali na nákupy spolu, na obed spolu.

- Vieš, my spolu nehodíme, ani spolu nebývame. Nevolá ma miláčik, nie som zlatíčko, proste nám je fajn, preto sme spolu...hovorila mi, keď sme sa rozprávali, naše životy sa stali takmer identickými.len nikdy nemala modriny a vždy dostala oidpoveĎ NA OTáZKU, kde je, nikdy však nepočula ľúbim ťa..tak ako ja



Matúš ma pozdravil a ja som zrazu nevedela rozprávať, nevedela dýchať, nevedela stáť , napriek a možno práve pre nevídanú mäkkosť v Matúšových očiach

- Je v poriadku, Soňa, Filip je v poriadku

- A keď som sa nadýchla na dalšiu otázku, pokýval hlavou a ukázal na svoje auto

Sadla som poslušne ako malé dievčatko, sadla som, akoby mi nehrozilo to, od čoho som utekala, sadla som si, lebo som chcela vedieť všetko, vidieť jeho fotku, mať jeho číslo.

No keď som sa otočila na Matúša, videla som človeka, ktorého som nikdy predtým nestretla, začal rozprávať sám.

- Vieš, Simonka odo mňa odišla. Našla si nejakého právnika, bývajú v dvojizbovom byte, chodila spolu nakupovať potraviny, vieš, ona vedie normálny život

- Ten, ktorý nie je pre vás.(myslela som Filipa a Matúša)....nereagoval

- Pamätám si, keď sme sa stretli a ona plakala, lebo chodila s kokotom, s ktorým jej nebolo dobre.Rád som ju počúval a potom som ju rád prvýkrát pomiloval. Vedel som všetko, čo si jej hoorila, to, ako sa jej darí v škole. Bol som pyšný na každé jedno Ačko, na novú prácu, na pomalénkroky

- Ale nikdy si jej to nedal najavo

- Nedal? Ako to?

- Nikdy mi nerozprávala nič veľké, čo by si pre ňu spravil

- Soňa, nerobil som veľké veci, chýba mi, že už jej večer nezavolám a ona nevyjde v teplákoch von a nedá mi pusu a potom ju nečakám, kým sa oblieka. Chýba mi tá krásna žena, z ktorej som bol hotový vždy, keď sme niekam šli a ona mala oblečení šaty a žiadna by sa jje nevyrovnala. Mal som sexy ženskú, ktorá ma učila ko malé decko a ja som si ju za to vážil

- Ale....pozerám sa na neho. Nikdy v živote som nevidela toľko lásky, toľko úprimnosti vo Filipových očiach. Vždy som si prposte myslela, že títo hajzli sú proste takí a keˇf ich chceme milovať, musíme sa s týmzmieriť. Že sú to frajeri, čo nevyznávajú city, hulváti, čo ženu v teplákoch nechú vidieť. Simona mi nikdy nerozprávala o týchto veciach, pretože pre ňu to bolo normálne. Ja som to nemala. Nikdy som nevidela intímnejšiu emociu vo Filipových očiach, hoci mi vždy, keď si ma bral a do krvi ma kúsal, hooril, že ma miluje a trhal mi pri tom šaty.

- Soňa, vážim si tú ženu. Miloval som ju a ak sa teraz rozhodla žiť životom s istotami, rešpektujem to, chcem, aby bola šťastná,len mi kurva chýba. Skurvene moc mi chýba .

Zobrala som svoju vizitku, z posledných síl vtisla slzy späť, dala mu ju a vybehla z auta. Chela som zvracať, viac ako vtedy, keď som utekala od Filipa, od nebezpečenstva, od lásky, viac ako v noci, keď Ma prepadával strach, že s amu niečo stalo. Chcela som zvracať, lebo až teraz s ami vyjasnilo pred očami. Žila som v sebaklame, že Filip ma len chráni, že....

Všetko bola lož. Matúš lietal vo všetkom s ním, Simona vo všetkom so mnou a on ju predsa miloval. Miloval v teplákoch, miloval a dával jej to najavo.

Milujem Filipa a Filipovi som bola hračkou.




Keď som prišla domov, dala som si studenú sprchu, obliekla si čipkovanú bielizeň, ktorú miloval, otvorila si fľašu vína, fajčila jednu od druhej. Zaspala som opitá na balkóne bytu, v ktorom som stále bývala s mamou . Ráno som sa rozhodla oznámiť jej, že sa odsťahujem.
Mama príliš citlivo a emotívne prežívala moje bolesti, príliš ju to bolelo, príliš mi chcela pomôcť a ja som zrazu po predchádzajúcom dni chcela byť silná, samostatná, odhodlaná, nová.
- Nemôžeš proste odísť , ked vieš, že ti stále niečo hrozí. Nebude ťa mať kto chrániť, nebude ťa mať kto počúvať a vôbec..prečo?
Keď však videla zúfalý pohľad v mojej tvári a neschopnosť akéhokoľvek vysvetľovania, zapla internet a spolu sme hľadali nový byt pre mňa. Bolo to dosť jednoduché. Vybrala som si rýchlo, pobalila svoje veci a o dva týždne sedela na krabiciach nevybalených vecí. Bola som tam sama, slobodná, ale odhodlaná.

- Krásne ráno krásnej žene!
Zapípala mi smska na druhý deň ráno. Číslo som nemala uložené, ale milé šteklenie v žalúdku ma prinútilo opýtať sa, kto mi píše.
- Niekto, komu sa páčiš.
- S podivínmi sa nebavím
- Poď za mnou a presvedč sa o tom
- Nestretávam sa s cudzími
- Ale ja chcem cítiť vôňu tvojich vlasov
- Neprekračujte hranice, lebo to budem riešiť
- Vyrieš to o hodinu v Diovi
- Niekto vie skloňovať meno Zeus
- Vygooglil som
- Budem tam

Bolo to nebezpečné a absurdné, bolo to smiešne, detské a tínedžerské, ale ja som šla. Po tom všetkom som vlastne nemala čo stratiť a Zeus bolo miesto, kde sme nemali šancu byť sami. Ak bude škaredý, vypijem kávu a odídem. Ak bude úchylný, zdvihnem sa a odídem. Obliekla som si blúzku, džínsy , pohodlné topánky, len na pery som si dala červený rúž, nech sa aj zblázni, keĎ to bude nejaký slintoš.
KeĎ som prišla, barman ku mne prišiel a povedal mi, že ten pán pri stole v rohu otočený chrbtom na mňa čaká. Vtedy tam však nikto iný nebol a barman sa stratil kdesi vzadu hned, ako mi odovzdal odkaz. Vlastne som sa začala triasť, nevedno prečo, bála som sa a bola som vzrušená, bolo to celé ako z filmu a bolo to vlastne milo romantické a záhadné a ja som sa chvíľu cítila filmovo. Kráčala som pomaly a keď som bola celkom blízko, ten muž sa otočil.
Ten muž mal výrazné lícne kosti a dokonale prepracovaný oblek. Pred sebou fľašu Jacka a v tvári strach a ten muž bol Filip.
Mala som sa rozbehnúť, utekať a neotáčať sa. Namiesto toho som sa zviezla na stoličku, vybrala cigarety slzy nechala tiecť až tak, že som po chvíli nič nevidela. Mala som odísť. Lenže predo mnou sedel muž, ktorému zrazu na tvári nebolo vidno nič iné len ten pohľad, ktorý mal, keď ma šteklil, keď nevedel, že na neho pozerám a usmieval sa. A ja som nič viac nepotrebovala.
- Bojím sa ťa
- Miluješ ma
- Neublíž mi
- Daj si Jacka
Hnevala som sa, milovala som ho, plakala som, chcela som kričať, dotýkať sa ho, chcela som sa s ním milovať, tak tvrdo ako vždy. Nemal cit, len v zadnej komôrke svojej mramorovej tváre mal emóciu, ktorá však vačšinou blúdila v priestore, ktorý nebol ľudom prístupný.
- nedovolím ti už odísť
- Môžem robiť čo chcem
- Stále ma chceš
- Nerob to
- Ja ťa chcem ako nikoho na svete, Malá

Netrvalo to ani hodinu a bola som spať vo všetkom, čo mi takmer zničilo život. V bludnom kruhu, ktorý sa volal Filip a znamenal problém,y skrývanie sa, slzy a LÁSKU.

- Filip, buď môj, povedala som potom, ako som zničená jeho tvrdými dotykmi ležala vedľa neho v posteli
- Ha- ha
- No tak, prečo, prečo si sa mi vrátil do života? Aby si ma vykefoval? Nemôžeš si nájsť nejakú inú? Nemôžeš ma proste nechať existovať? Prečo to robíš, keď vieš, že ťa milujem, prečo ma potrebuješ týrať svojou prítomnosťou? Prečo sa zo mňa, kurva, stále smeješ, Filip?
- Lebo vôbec nič nevieš, dievča.
- To si hovoril stále
- Stále to platí

Milujem Filipa.

 

-         Prečo sa obliekaš?

-         Odchádzam, Filip.

-         Odchádzaš? Teraz? Kam? Prečo?

-         Domov. Ku sebe.

-         Fajn....vstal z postele, obliekol sa, vzal si veci a stál pri dverách.

-         Ty ísť nemusíš

-         Povedal som ti, že už ti nedovolím odísť. Idem s tebou.

-         Ale

Stiahol ma za ruku, pobozkal a pohladil na líci.

-         Si moja, Soňa.

Nasadli sme do Filipovho auta a ja som ho nasmerovala k svojmu novému bytu.

-         Ten byt vyzerá ako naša domácka, obľúbená hotelová izba.

Bola to pravda, hľadala som niečo, čo by sa na ňu najviac podobalo, kúpila nábytok, ktorý mi ju najviac pripomínal . Mal obrovské okná, ktoré presvetľovali každú miestnosť .

-         pamatáš si to...

Filip večer neodišiel, strávili sme noc spolu. Keď som sa ráno zobudila, ležal vedľa mňa. Nad ničím som nerozmýšľala. Vtedy nie. Zaujímala ma len detská Filipova tvár. Jeho pokojný výraz, to, ako sa mu dvíhala hruď, boli to bežné ľudské prejavy, vďaka ktorým som nežnela.

Potom otvoril oči. Usmial sa a znovu ich zatvoril. Ostal ležať. Neponáhľal sa, nechcel len ranný sex a potom odísť.

-         Čo sa deje?

-         Už to nerobím, Soňa.

-         Nerobíš čo?

-         To, prečo si odišla. Nerobím to.

-         A čo? Teraz sa ku mne nasťahuješ a budeme sa tváriť, že sa to nestalo? Že nič z toho nie je pravdou?źe sme vlastne dlhodobo fungujúci pár ?

-         Prečo to robíš? Prečo to hovoríš?

-         Pretože sa ťa bojím! Pretože si mi vletel do života, rozvrátil ho, prinútil ma plakať, prinútil ma zmeniť ho a potom prídeš znovu , Čo chceš , Filip? Chceš ma pravidelne kefovať, tak ma budeš klamať, že si teraz dobrý chlapec? Milujem ťa, Filip. Odíď, ak mám znovu plakať, odíď, ak sa ťa mám stále báť.

Vzala som si tašku a vybehla von. Utekala som. Plačúc, premietajúc si okamihy, keĎ jediným mojím pocitom bol strach, ktorý ma spútaval viac ako láska k Filipovi. Mysliac na noci, keď som sa triasla pod dekou sledujúc svetlá auta, čo mi každú noc krúžilo pod balkónom. Premietala som si sedenia u terapeuta, ktorý zo mňa všetko pomaly dostával a postupne ma chválil, ako to poslušne a statočne zvládam a ja som teraz bortila múry, ktoré sme spolu stavali. Prechádzala som sa, až kým sa nezotmelo a potom som si sadla do podniku a objednala si Jacka . naučil ma ho piť Filip.

Vrátila som sa o polnoci , telka bola zapnutá , vyľakalo ma to, nie však viac ako Filip, ktorý ju zabalený v deke pozeral a jedol chlieb s maslom. Ako obyčajný muž.

-         Soni...

Postavil sa, prišiel ku mne, spravila som krok spať, pevne ma schytil, až to zabolelo.

-         kde si bola? Ćakal som ťa

-         nemáš ma prečo čakať, nemáš prečo vedieť, kde som, dopekla, Filip!

-         Si moja Soňa a ja ťa milujem. Nechám si ťa navždy.

-         Nikomu nepatrím

-         Ale áno, tak, ako ja patrím tebe.

Hnevala som sa, že je majetnícky, ale mal pravdu. Patrila som mu. Každý jeden kúsok môjho kričal jeho meno vždy, keď nebol so mnou a ja som len s ním bola kompletná, celá a šťastná. Filip mi nepatril do života, bol ním. Filip bol mnou a keĎ hovoril, že som jeho, nemýlil sa. Plakala som , triasla sa a on ma držal pevne v objatí.

-         milujem ťa, dievča

 

-         Povedz mi, kto si, čo si robil, kto sú všetci tí ľudia, kde si bol...

 

-         odteraz ti budem o sebe hovoriť všetko

 

-         Ale ja chcem vedieť všetko, čo sa ťa týka

 

-         Môj predošlý život sa ma už netýka

 

-         Ale...

 

-         Dal mi bozk na čelo . nadýchol sa mojej vône, prstami prešiel cez vlasy, chrbát po zadok a vzdychol.

 

-         Chcem ťa

 

Milovali sme sa v tú noc niekoľkokrát a keď bol v sprche a ja som si prečítala správu, ktorá práve prišla na jeho mobil: „Where are you , dear?" netušila som, že  jeho predošlý život, ktorý som sa práve rozhodla hodiť za hlavu a skúsiť žiť obyčajným životom s mužom, ktorého som milovala,  sa ma dotýkal viac, ako som si myslela.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?