Bloghttp://tomaskovicova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskO Filipovi a živote, čo vzal (tomaskovicova)Videla som s ním snáď stovky hotelov, tichých, vzdialených, zahraničných, luxusných, nebezpečných miest, krajín. Stále sme cestovali , stále som si mala ísť niečo kúpiť, keď on telefonoval či sa s niekym stretával a pre mňa to bol môj záhadný vplyvný a zaneprázdnený muž, ktorý prívlastok môj nechcel a nikdy nesmel počuť.Tue, 10 Sep 2013 21:12:48 +0200http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/337105/O-Filipovi-a-zivote-co-vzal.html?ref=rssRozhodla som sa (tomaskovicova)Vyčkávať na návraty mäkké slová čo sa niekedy pomaly derú a znova a znova budem tvoja.     Pozerať na fotky aj keď mnou behá mráz a potichu drať z úst príď ešte raz ešte sa vráť, hoc sa so mnou znova lúč buď môj muž.       Počúvať more a zastaviť vtedy čas chcem z teba, zo spomienok zase nás Mať ťa na vlások od ruky viem, nedávaš záruky nedaj mi ich teda zas. strach s tebouje krása krás.       Dať sa ti zase celá nenechať si nič keby som raz onemela budem mať vpísané v tvári že sme seba mali, že raz si mi dýchal na kožu.     ťa mať ešte raz nateraz       to nejde.Sun, 31 Mar 2013 16:31:03 +0200http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/324862/Rozhodla-som-sa.html?ref=rssV zrkadle vidíme všetkých, a seba dvojnásobne (tomaskovicova)A on sa potom premenil na mňa.  Prestal svietiť, ale neprestal byť. Len tak, v jeden deň, zrána, keď bol príliš rozumný, bol nad hranicou, ktorú som si vybudovala, nad tou, kde sa nesmie chodiť a tak sa rozhodol budovať šťastie dlhodobo a nie na momentálnych pocitoch a všetka moja sila nemyslieť na deň, ked odídem, zrazu odišlaThu, 08 Mar 2012 15:12:34 +0100http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/292550/V-zrkadle-vidime-vsetkych-a-seba-dvojnasobne.html?ref=rssPoznala som chlapa (tomaskovicova)  Áno-, odpovedám do telefónu, lebo pracujem. - Je ti niečo? - Nie, prečo? - Tak, lebo si nepovedala zlatko, ani láska, ani nič. - Aha, nie - No tak je ti niečo? - Nie, ved vravím - Ja ti neverím niečo ti musí byť - Nie, miláčik - Tak potom dobre. Ľúbim ťa - Uhm. Ja ťa tiež ľúbim.  Thu, 22 Dec 2011 21:41:55 +0100http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/284061/Poznala-som-chlapa.html?ref=rssTranscendentálne cestovanie medzi rozumom a tebou (tomaskovicova)  -          Je to trápne -          A čo je trápne?  - úsmev mi nezíde z očí, vždy hovorí všetko, čo čakám a ja sa len zo zvyku, na ktorý si zvykol,  pýtam. -          Tak. Že sme tu  a nič a vlastne vôbec nič.  Thu, 15 Dec 2011 11:07:54 +0100http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/283381/Transcendentalne-cestovanie-medzi-rozumom-a-tebou.html?ref=rssRanné kakao 2. (tomaskovicova)-          Nechcem  sa tváriť, povedala som  do ticha príchodu -          Ja nechcem klamať tiež -          A neklameme seba? Pobozkal ma -          Ona nás ľúbi, oci. Ľúbim ťa, Tomi.Fri, 09 Dec 2011 18:41:20 +0100http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/282898/Ranne-kakao-2.html?ref=rssMalá (tomaskovicova)-          Aha, tá je moja -          Ukáž, ktorá -          Tu, aha, táto, tá sa na mňa pekne usmieva A ty povieš, že sa usmievam krajšie. Zoberieme moju vločku a kráčame ďalej. A ony padnú znova, potom prestanú a ostanú mi hlave. Na topánkach, na nose a na lícach.Thu, 08 Dec 2011 08:40:12 +0100http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/282769/Mala.html?ref=rssDo denníčka (tomaskovicova)  A Takúto lásku si prosíš, pri ktorej viacej plačeš ako sa smeješ? Lásku, z ktorej sa ti trasú kolená a blednú ti líca?  Sat, 26 Nov 2011 17:33:52 +0100http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/281705/Do-dennicka.html?ref=rssMusíme lastovičkám odpustiť, len sa boja pocitov (tomaskovicova)Prihovoril a neodišiel. Bol milý a smiešny, bol rozkošný, bol 14 ročný chlapec, s ktorým som sa držala za ruku na základnej škole. A nevedel, aké by malo byť bytie dospelým a nevedel, ako by mal asi pozrieť, aby vzbudzoval vo mne pocit, že je najmužnejším na svete  , a ja som preto nechcela ísť cikať. Čo. Veď ja som nechcela ani dýchať navyše, ani hlavou točiť. Lebo on sa smial a bol nervózny a bol najdetskejším mužom na svete a keby som ja v sebe všetky strachy z vážnych nemala, tak by moje predstavy o tom, ako ho vytiahnem von sa premenili na reálne neobrázky a viac by ho nik nenašiel.Fri, 25 Nov 2011 21:34:43 +0100http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/281654/Musime-lastovickam-odpustit-len-sa-boja-pocitov.html?ref=rssČlovek spiaci (tomaskovicova)  Po malých lyžičkách som sa zoznamovala zo životom. Videla ráno bez šedosti a nevedela si vyvolať dúhu. Hnevala som sa na mušku, čo mi lietala pri uchu a z tejto bežnosti som nevedela dýchať. Urážala som ho a bila a vyčítala mu stále dookola. Kričala a behala po celom dome, fajčila a pila víno tri dni dookola. A on vždy išiel za mamou, ked sa vrátila a povedal, že už mi je lepšie. A mama mu uverila a spokojne zaspala.  Sat, 19 Nov 2011 18:18:37 +0100http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/281050/Clovek-spiaci.html?ref=rssExotermické reakcie (tomaskovicova)Počas tohto tichého večera sa spieva potichu. Po tichu našľapujem na dni, kedy ohňostroje hrajú v mojich.   V mojom . V úplne všetkom, čo sa týka sveta, lebo je najabstraktnejším niekde tu, v priestore.Sat, 19 Nov 2011 17:58:38 +0100http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/281048/Exotermicke-reakcie.html?ref=rssCitrónová Annie (tomaskovicova)Volám sa Annie , mám 20 a milujem vôňu citrónov. Študujem jazyky a pracujem v podniku v blízkom meste, do ktorého cesta trvá 45 minút autobusom. Každý deň po škole sa utekám osprchovať, rozkrojiť si citrón, zatriasť sa trpkosťou  a potom odchádzam do práce. Zvyčajne končím o jednej či druhej nadránom. Teraz je to celkom fajn, vonku nie je zima a ja si len tak hopsám do rytmu jedného slúchadla, dve sú nebezpečné. V zime je to však horšie. Do tváre mi fúka chlad nebezpečenstva a za ušami počujem výkriky všetkých dievčat, ktorým ublížili vtedy, keď sa vracali z práce či diskotéky. ( Kde boli vtedy všetci tí gentlemani, čo nás po polnoci odprevádzajú domov a rozlúčia sa nepatrnou pusou na líce? Nuž, asi spali. Potrebujú energiu pre ďalšie , cnosťhlásajúce výkony).Sat, 19 Nov 2011 17:55:17 +0100http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/281047/Citronova-Annie.html?ref=rssKde končí nebo, začínaš ty (tomaskovicova)Motýlí, čo prichádza vždy v šere rán a či vôec, len aby nevedomky svietil a pomaly sa otvorenými dverami zakráda do mojej kože a v hlučných melódiach môjho vílieho sveta nikdy neškodí, len ma hladí kosťami. Jasnefarebnú oblohu, po ktorej chodím A žiadna modrá už Nepríde.Sat, 19 Nov 2011 16:53:34 +0100http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/281045/Kde-konci-nebo-zacinas-ty.html?ref=rssRanné kakao (tomaskovicova)Melódia budíka, kedysi moja obľúbená pieseň, mi ničí ušné bubienky. V pološere života beriem mobil do rúk a prekvapivo nájdem tlačidlo vypnúť. Vypnúť navždy. Pošliapať. Hodiť do rieky. Racionálne reagovať na fakt, že vzhľadom na to, že je streda, zazvoní i zajtra. To ale znamená, že ho môžem nechať zvoniť ešte 24 hodín. Dobrú noc.Sat, 19 Nov 2011 16:42:02 +0100http://tomaskovicova.blog.sme.sk/c/281041/Ranne-kakao.html?ref=rss