reklama
Táňa Tomaškovičová

Táňa Tomaškovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto nenapreduje, nežije. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

O Filipovi a živote, čo vzal

Táňa Tomaškovičová

O Filipovi a živote, čo vzal

Videla som s ním snáď stovky hotelov, tichých, vzdialených, zahraničných, luxusných, nebezpečných miest, krajín. Stále sme cestovali , stále som si mala ísť niečo kúpiť, keď on telefonoval či sa s niekym stretával a pre mňa to bol môj záhadný vplyvný a zaneprázdnený muž, ktorý prívlastok môj nechcel a nikdy nesmel počuť.

  • 10. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 298x
  • 0
Rozhodla som sa

Táňa Tomaškovičová

Rozhodla som sa

Vyčkávať na návraty mäkké slová čo sa niekedy pomaly derú a znova a znova budem tvoja.  Pozerať na fotky aj keď mnou behá mráz a potichu drať z úst príď ešte raz ešte sa vráť, hoc sa so mnou znova lúč buď môj muž.  Počúvať more a zastaviť vtedy čas chcem z teba, zo spomienok zase nás Mať ťa na vlások od ruky viem, nedávaš záruky nedaj mi ich teda zas. strach s tebouje krása krás.  Dať sa ti zase celá nenechať si nič keby som raz onemela budem mať vpísané v tvári že sme seba mali, že raz si mi dýchal na kožu.  ťa mať ešte raz nateraz  to nejde.

  • 31. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 326x
  • 2
V zrkadle vidíme všetkých, a seba dvojnásobne

Táňa Tomaškovičová

V zrkadle vidíme všetkých, a seba dvojnásobne

A on sa potom premenil na mňa.  Prestal svietiť, ale neprestal byť. Len tak, v jeden deň, zrána, keď bol príliš rozumný, bol nad hranicou, ktorú som si vybudovala, nad tou, kde sa nesmie chodiť a tak sa rozhodol budovať šťastie dlhodobo a nie na momentálnych pocitoch a všetka moja sila nemyslieť na deň, ked odídem, zrazu odišla

  • 8. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 200x
  • 0
Poznala som chlapa

Táňa Tomaškovičová

Poznala som chlapa

Áno-, odpovedám do telefónu, lebo pracujem. - Je ti niečo? - Nie, prečo? - Tak, lebo si nepovedala zlatko, ani láska, ani nič. - Aha, nie - No tak je ti niečo? - Nie, ved vravím - Ja ti neverím niečo ti musí byť - Nie, miláčik - Tak potom dobre. Ľúbim ťa - Uhm. Ja ťa tiež ľúbim.

  • 22. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 364x
  • 0
Transcendentálne cestovanie medzi rozumom a tebou

Táňa Tomaškovičová

Transcendentálne cestovanie medzi rozumom a tebou

-  Je to trápne -  A čo je trápne?  - úsmev mi nezíde z očí, vždy hovorí všetko, čo čakám a ja sa len zo zvyku, na ktorý si zvykol, pýtam. -  Tak. Že sme tu  a nič a vlastne vôbec nič.

  • 15. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 345x
  • 0
reklama
Ranné kakao 2.

Táňa Tomaškovičová

Ranné kakao 2.

-  Nechcem  sa tváriť, povedala som  do ticha príchodu -  Ja nechcem klamať tiež -  A neklameme seba? Pobozkal ma -  Ona nás ľúbi, oci. Ľúbim ťa, Tomi.

  • 9. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 232x
  • 0
Malá

Táňa Tomaškovičová

Malá

-  Aha, tá je moja -  Ukáž, ktorá -  Tu, aha, táto, tá sa na mňa pekne usmieva A ty povieš, že sa usmievam krajšie. Zoberieme moju vločku a kráčame ďalej. A ony padnú znova, potom prestanú a ostanú mi hlave. Na topánkach, na nose a na lícach.

  • 8. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 258x
  • 0
Do denníčka

Táňa Tomaškovičová

Do denníčka

A Takúto lásku si prosíš, pri ktorej viacej plačeš ako sa smeješ? Lásku, z ktorej sa ti trasú kolená a blednú ti líca?

  • 26. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 239x
  • 0
Musíme lastovičkám odpustiť, len sa boja pocitov

Táňa Tomaškovičová

Musíme lastovičkám odpustiť, len sa boja pocitov

Prihovoril a neodišiel. Bol milý a smiešny, bol rozkošný, bol 14 ročný chlapec, s ktorým som sa držala za ruku na základnej škole. A nevedel, aké by malo byť bytie dospelým a nevedel, ako by mal asi pozrieť, aby vzbudzoval vo mne pocit, že je najmužnejším na svete  , a ja som preto nechcela ísť cikať. Čo. Veď ja som nechcela ani dýchať navyše, ani hlavou točiť. Lebo on sa smial a bol nervózny a bol najdetskejším mužom na svete a keby som ja v sebe všetky strachy z vážnych nemala, tak by moje predstavy o tom, ako ho vytiahnem von sa premenili na reálne neobrázky a viac by ho nik nenašiel.

  • 25. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 194x
  • 0
Človek spiaci

Táňa Tomaškovičová

Človek spiaci

Po malých lyžičkách som sa zoznamovala zo životom. Videla ráno bez šedosti a nevedela si vyvolať dúhu. Hnevala som sa na mušku, čo mi lietala pri uchu a z tejto bežnosti som nevedela dýchať. Urážala som ho a bila a vyčítala mu stále dookola. Kričala a behala po celom dome, fajčila a pila víno tri dni dookola. A on vždy išiel za mamou, ked sa vrátila a povedal, že už mi je lepšie. A mama mu uverila a spokojne zaspala.

  • 19. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 223x
  • 0
reklama
Exotermické reakcie

Táňa Tomaškovičová

Exotermické reakcie

Počas tohto tichého večera sa spieva potichu. Po tichu našľapujem na dni, kedy ohňostroje hrajú v mojich.  V mojom . V úplne všetkom, čo sa týka sveta, lebo je najabstraktnejším niekde tu, v priestore.

  • 19. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 236x
  • 0
Citrónová Annie

Táňa Tomaškovičová

Citrónová Annie

Volám sa Annie , mám 20 a milujem vôňu citrónov. Študujem jazyky a pracujem v podniku v blízkom meste, do ktorého cesta trvá 45 minút autobusom. Každý deň po škole sa utekám osprchovať, rozkrojiť si citrón, zatriasť sa trpkosťou  a potom odchádzam do práce. Zvyčajne končím o jednej či druhej nadránom. Teraz je to celkom fajn, vonku nie je zima a ja si len tak hopsám do rytmu jedného slúchadla, dve sú nebezpečné. V zime je to však horšie. Do tváre mi fúka chlad nebezpečenstva a za ušami počujem výkriky všetkých dievčat, ktorým ublížili vtedy, keď sa vracali z práce či diskotéky. ( Kde boli vtedy všetci tí gentlemani, čo nás po polnoci odprevádzajú domov a rozlúčia sa nepatrnou pusou na líce? Nuž, asi spali. Potrebujú energiu pre ďalšie , cnosťhlásajúce výkony).

  • 19. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 243x
  • 0
Kde končí nebo, začínaš ty

Táňa Tomaškovičová

Kde končí nebo, začínaš ty

Motýlí, čo prichádza vždy v šere rán a či vôec, len aby nevedomky svietil a pomaly sa otvorenými dverami zakráda do mojej kože a v hlučných melódiach môjho vílieho sveta nikdy neškodí, len ma hladí kosťami. Jasnefarebnú oblohu, po ktorej chodím A žiadna modrá už Nepríde.

  • 19. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 210x
  • 0
Ranné kakao

Táňa Tomaškovičová

Ranné kakao

Melódia budíka, kedysi moja obľúbená pieseň, mi ničí ušné bubienky. V pološere života beriem mobil do rúk a prekvapivo nájdem tlačidlo vypnúť. Vypnúť navždy. Pošliapať. Hodiť do rieky. Racionálne reagovať na fakt, že vzhľadom na to, že je streda, zazvoní i zajtra. To ale znamená, že ho môžem nechať zvoniť ešte 24 hodín. Dobrú noc.

  • 19. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 308x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu