Transcendentálne cestovanie medzi rozumom a tebou

Autor: Táňa Tomaškovičová | 15.12.2011 o 11:07 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  190x

  -          Je to trápne -          A čo je trápne?  - úsmev mi nezíde z očí, vždy hovorí všetko, čo čakám a ja sa len zo zvyku, na ktorý si zvykol,  pýtam. -          Tak. Že sme tu  a nič a vlastne vôbec nič.  

 

Akosi môj ,  srdiečkový Robo. S detským líčkom natočeným ku mne mi prináša pocit, že sa ho chcem dotknúť, len ho  s nehou hladiť. Je kúzelný, keď sa usmeje, spravia sa mu smieškové vrásky , potočí hlavou a spýta sa , prečo sa smejem. Lenže ja sa usmievam.  Na celých rukách jemné i hrubšie žily, z ktorých sa celá trasiem, ani mi nemusia ukazovať svoju tvár. Chcem takto zostať a nepohnúť sa a chcem to prikázať i času, nohy, tými nespravím ani najmenší pohyb.

-          Je to trápne

-          A čo je trápne?  - úsmev mi nezíde z očí, vždy hovorí všetko, čo čakám a ja sa len zo zvyku, na ktorý si zvykol,  pýtam.

-          Tak. Že sme tu  a nič a vlastne vôbec nič.

Občas hovorieval trpko len preto, že nevedel nájsť slová. Teraz ich však našiel presne , s tou odpornou vráskou na čele a tým majestátnym opovrhovaním. Nikdy som nesúhlasila so všetkými jeho názormi. Bol tak trochu plytký slovami a  bol typicky citlivý romantik, tým nebol chlapom, no myslením, akýmsi príliš povrchne zvieracím, zimným, takým, čo pripomína dotyk skaly spôsobom, bol chlapom . Horou, z ktorej sa neozýva tak, ako sa do nej volá. Lebo to nechápe.

-          Aha - zo mňa vychádza tak do prázdna, aby ma to nedostalo.

-          Daj mi pusu

-          Nie, nedám

-          Tak trucuj

-          Tak sa poser.

 

Neprosí sa mi a ja nikdy netrucujem dlhšie ako pár sekúnd. Tak. Aby sa posral, lebo ja sa z neho nie. Ale áno a celkom úplne. Iba keď je reálne ostrý. On nebýva. Iba tak, akože, aby bol muž. Nakloním sa, na nose pocítim vôňu jeho vlasov, potom sa otočí ku mne a pobozká ma. Potom sa ma dotýka a potom mi opäť kúpi lístok na transcendentálny vlak . Je taký rozprávkový. Vlak.

-          Prečo máš otvorené oči, keď ma bozkávaš?  -  Možno mám v hlase i výčitky

-          Tak, zisťujem, či sa tiež.

-          Ja sa nie

-          Ale áno a ešte aj klameš.

Nie ostrý. Ba naopak, tupým nožom mi dráždi kožu a ja sa smejem, som nervózna a nakoniec plačem, lebo všetko trvá tak dlho a bez výsledku.

-          Idem preč

-          Vieš, slečna, nemáš kľúče

-          Ale viem, kde ich máš ty

-          Áno

-          Tak teda ostanem

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza z SaS, pre postoje Sulíka

Mihál nesúhlasí s postojmi Sulíka.


Už ste čítali?