reklama

Transcendentálne cestovanie medzi rozumom a tebou

-  Je to trápne -  A čo je trápne?  - úsmev mi nezíde z očí, vždy hovorí všetko, čo čakám a ja sa len zo zvyku, na ktorý si zvykol, pýtam. -  Tak. Že sme tu  a nič a vlastne vôbec nič.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Akosi môj , srdiečkový Robo. S detským líčkom natočeným ku mne mi prináša pocit, že sa ho chcem dotknúť, len ho s nehou hladiť. Je kúzelný, keď sa usmeje, spravia sa mu smieškové vrásky , potočí hlavou a spýta sa , prečo sa smejem. Lenže ja sa usmievam. Na celých rukách jemné i hrubšie žily, z ktorých sa celá trasiem, ani mi nemusia ukazovať svoju tvár. Chcem takto zostať a nepohnúť sa a chcem to prikázať i času, nohy, tými nespravím ani najmenší pohyb.

- Je to trápne

- A čo je trápne? - úsmev mi nezíde z očí, vždy hovorí všetko, čo čakám a ja sa len zo zvyku, na ktorý si zvykol, pýtam.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Tak. Že sme tu a nič a vlastne vôbec nič.

Občas hovorieval trpko len preto, že nevedel nájsť slová. Teraz ich však našiel presne , s tou odpornou vráskou na čele a tým majestátnym opovrhovaním. Nikdy som nesúhlasila so všetkými jeho názormi. Bol tak trochu plytký slovami a bol typicky citlivý romantik, tým nebol chlapom, no myslením, akýmsi príliš povrchne zvieracím, zimným, takým, čo pripomína dotyk skaly spôsobom, bol chlapom . Horou, z ktorej sa neozýva tak, ako sa do nej volá. Lebo to nechápe.

- Aha - zo mňa vychádza tak do prázdna, aby ma to nedostalo.

- Daj mi pusu

- Nie, nedám

- Tak trucuj

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Tak sa poser.

Neprosí sa mi a ja nikdy netrucujem dlhšie ako pár sekúnd. Tak. Aby sa posral, lebo ja sa z neho nie. Ale áno a celkom úplne. Iba keď je reálne ostrý. On nebýva. Iba tak, akože, aby bol muž. Nakloním sa, na nose pocítim vôňu jeho vlasov, potom sa otočí ku mne a pobozká ma. Potom sa ma dotýka a potom mi opäť kúpi lístok na transcendentálny vlak . Je taký rozprávkový. Vlak.

- Prečo máš otvorené oči, keď ma bozkávaš? - Možno mám v hlase i výčitky

- Tak, zisťujem, či sa tiež.

- Ja sa nie

- Ale áno a ešte aj klameš.

Nie ostrý. Ba naopak, tupým nožom mi dráždi kožu a ja sa smejem, som nervózna a nakoniec plačem, lebo všetko trvá tak dlho a bez výsledku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Idem preč

- Vieš, slečna, nemáš kľúče

- Ale viem, kde ich máš ty

- Áno

- Tak teda ostanem

Táňa Tomaškovičová

Táňa Tomaškovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto nenapreduje, nežije. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu